V reprezentácii debutovala v 18. rokoch pod vedením trénera Peráčka proti Rumunsku. Od roku 2011 odohrala 40 zápasov, koľko ich bolo predtým nemáme presne zrátané. Vyrastala v klube Campri Nitra pod vedením trénera Farmana, pri otázke o počtoch titulov v zahraničí mierne váha, nepočíta ich, futbalové vzory nerieši, futbalu obetovala azda všetko. Vyžaruje z nej charizma, pokoj, sebavedomie. Reprezentačná kapitánka nosí na tele aj na duši životné motto, ktoré jej zmenilo život. Nielen o futbale sme hovorili s Monikou Matysovou.

Dokážete si spomenúť na prvý reprezentačný zraz?

"Bola to pozvánka na kontrolný zraz pred štartom kvalifikácie na EURO v kategórii do 18 rokov. V tom období táto kategória ešte existovala a naším trénerom bol pán Tarkovič. V priebehu mesiaca sme odcestovali do Čiech, odohrali sme dva zápasy, výsledky pre mňa znamenali krutý zásah. Pýtala som sa sama seba, či má zmysel ísť ďalej a trpieť po takýchto prehrách."

Čo rozhodlo o tom, že ste pokračovali?

"Časom sa výsledkové rany zahojili. Mala som osemnásť, bola som mladá, nechcela som sa tak ľahko pripraviť o šancu splniť si sny."

Aká bola vaša futbalová cesta?

"Začínala som v Nitre, v Čechách som pol roka pôsobila v Slavii, no prestup nebol administratívne dotiahnutý a musela som sa vrátiť na Slovensko. Neskôr som hrala v Sparte osem rokov, prišla dvojročná prestávka a po nej pôsobenie v Rakúsku."

Dva roky bez futbalu?

"Potrebovala som si oddýchnuť. Konzultovala som situáciu aj s trénerom Pakuszom. Nikdy som nepovedala, že s futbalom končím. Len som potrebovala prestávku. Tréner sa vyjadril, že ak sa raz vrátim v zodpovedajúcej forme, dvere do reprezentácie zostanú otvorené."

Aký bol návrat? Pociťovali ste tréningové a zápasové manko?

"Tréneri avizovali návrat do repre asi mesiac pred zrazom. Mala som priestor zodpovedne sa pripraviť a doladiť formu. Vhod mi padlo aj pôsobenie vo vtedajšej 2. rakúskej lige. Klub mal postupové ambície, ktoré aj naplnil, pre mňa to bola ideálna šanca rozohrať sa. Na reprezentačný zraz som prišla pripravená."

Dá sa porovnať zázemie pre ženský futbal na Slovensku s podmienkami v zahraničí?

"Napriek úsiliu ľudí na Slovensku, nie. Ja som mala navyše nos na správny výber klubov. Vždy som hrala v dobrých kluboch, s ambíciami, s koncepciou. Každý klub ma posunul niekam vyššie."

Ste v Rakúsku spokojná?

"Už sa rieši môj prestup do pražskej Sparty."

To je hotová vec? Môžeme s tým ísť von?

"Pokojne. V Prahe som absolvovala prvé tréningy."

Tak teda návrat na staré miesto. Ste v Sparte tak trochu doma?

"Káder je omladený, ale so staršími hráčkami sa poznám veľmi dobre."

Hovorili ste, že máte nos na kluby. Bude aj tento prestup krokom smerom hore?

"Ja dúfam, že áno. V klube je od leta nový tréner a po pár tréningoch môžem povedať, že vie čo chce a verím, že prídu aj výsledky."

V Slavii pôsobia Šušolová a Bartovičová, v Sparte Matysová. Pražské derby bude mať výrazný slovenský rukopis.

"Na to sa moc teším."

V reprezentácii máte najbohatšie skúsenosti. Zažiili ste niekoľko kvalifikácií. Máme v súčasnosti najsilnejší káder za posledné obdobie? 

"Veľmi dobre sme rozohrali kvalifikáciu na ME 2013. Na Ukrajine sme remizovali, doma s Fínskom sme prehrali gólom v poslednej minúte. Mali sme to výborne rozohrané, po zime sme boli na prvom mieste. V tejto kvalifikácii máme mimoriadne ťažkých súperov. Mám pocit, že konečne sa prejavuje v hernej kvalite tímu pôsobenie dievčat v zahraničných kluboch. Naším problémom je však premieňanie šancí. Vieme si ich pripraviť, ale chýba koncentrácia v zakončení. Ak sa posunieme dopredu v koncovke, budeme veľmi nepríjemný tím pre ktorékoľvek družstvo."

Prezraďte, aká ste kapitánka?

"Som typ človeka, ktorý rieši situácie pokojne a pozitívnym smerom. Určite nie som typ búrliváka, ktorý nadáva, hreší, čím nechcem povedať, že niekedy nevybuchnem. Uvedomujem si však, že psychika ženy je nastavená inak. Keď hráčka urobí chybu, sama vie, čo sa stalo. Ak by som jej ešte začala nakladať, nebolo by to z ľudskej stránky nič pozitívne."

Dovolíte osobnejšiu otázku? Čo materské povinnosti? Kedy?

"Bolo obdobie, kedy som pociťovala vnútorné hodiny, mala som pocit, že teraz áno. Postupom času sa veci dostali do bežnej hladiny, je to za mnou, teraz to nie je téma. Vek síce mám, je možno načase niečo urobiť, no ak by som riešila túto otázku, išla by som sama proti sebe. A proti futbalu. Boj vnútorných velikánov by mi veru nepridal. Venujem sa naplno futbalu."

Obetujete pre futbal aj osobný život. Veľké vklady možno nie vždy prinášajú rovnako veľkú odozvu okolia. Cítite sa docenená?

"Bez ohľadu na súperov, najmä doma chceme odovzdať to najlepšie, čo v nás je. Ľudia netušia, aké pokyny trénera plníme, čo hráme a prečo. Je pravda, keď človek niekedy po zápase počuje ohlasy a kritiku, tak to poriadne zamrzí. Áno, niekedy by sme ocenili väčšiu podporu."

Vyhrali ste tituly, domáce poháre, čo váš ženie ešte dopredu?

"Úspech v Lige majstrov. So Spartou som zažila štvrťfinále, ako jediné mužstvo sme s neskorším víťazom Frankfurtom dokázali remizovať."

Takže na rade je semifinále?

"No, možno finále (smiech..). A čo sa týka reprezentácie, finálový turnaj ME alebo MS. Napriek veku, chuť ísť za snom je stále veľká."

Máte motto, ktoré vás sprevádza v osobnom živote a futbalovou kariérou?

"Na nohe mám vytetované - "Neexistuje nič, čím by človek nemohol byť, robiť alebo mať."

Kedy ste sa rozhodli pre tento krok?

"Prišlo to ako blesk z jasného neba. V mladosti som o tetovaní nepremýšľala, no tri roky dozadu prišlo životné obdobie, kedy som zrazu vedela čo chcem a kde to chcem."

Ste s tým stotžnená aj dnes? Neoľutovali ste? 

"Nikdy."

Nie je to teda len moderný futbalový trend ale skrýva niečo viac.

"Je to len vonkajší znak toho, čo som prežívala vovnútri. Veľmi mi to pomohlo."

Považujete sa za silnú osobnosť?

"Áno."

Súhlasím.

...(smiech).